Stredoslovenské mestečko Handlová ležiace v Hornonitrianskej kotline obklopenej pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy, bolo vždy symbolom priemyslu - predovšetkým baníctva, ktoré v regióne Horná Nitra prekvitalo vďaka rozsiahlym ložiskám hnedého uhlia.
Historické dokumenty datujú zárodky priemyslu v Handlovej do druhej polovice 17. storočia, približne do roku 1656, kedy vznikol prvý remeselnícky cech založený obuvníkmi. Neskôr postupne vznikali cechy kováčov, zámočníkov a krajčírov, ktoré sú považované za dôležitý medzník v histórii mesta aj napriek tomu, že nepredstavovali priemysel v pravom zmysle slova.
Moderná história a tradícia handlovského banského a energetického priemyslu sa začala písať začiatkom 20. storočia. V roku 1909 sa v Bani Handlová začalo hlbinne ťažiť hnedé uhlie a v roku 1911 už bola v banskom areáli vybudovaná takzvaná silocentrála, teda viacúčelové energetické zariadenie, ktoré zásobovalo baňu elektrickou energiou.
V malej banskej elektrárni časom pribúdali ďalšie parné zariadenie, turbogenerátory a kotly a stala sa z nej elektráreň, ktorej vedenie malo v pláne zásobovať elektrinou aj široké okolie. V roku 1929 pribudol nový vysoko výkonný turbogenerátor, ktorý zvýšili výkon elektrárne na 10 MW a umožnil zásobovať energiou nielen okolie Handlovej, Prievidzu a Stredoslovenské elektrárne, ale aj Spojené elektrárne severozápadného Slovenska. O rok neskôr sa dokonca uvažovalo nad projektom, ktorý navrhoval dodávky elektrickej energie pomocou diaľkového vedenia až do Bratislavy. Projekt sa nakoniec nezrealizoval, no Elektráreň Handlová, ktorá po prestavbe v rokoch 1938 až 1941 zvýšila výkon až na 35 MW, zostala najväčšou a najmodernejšou tepelnou elektrárňou na Slovensku až do roku 1953, kým neotvorili elektráreň v Novákoch.
O rok nato sa stala handlovská elektráreň pobočným závodom Elektrárne Nováky a od roku 1970 začala dodávať teplo aj pre mesto Handlová. V roku 1982 však došlo k požiaru chladiacej veže a výroba elektrickej energie, ktorá trvala 70 rokov, skončila. Produkovala sa už len technologická para a teplo pre Handlovú.
Nasledujúce dve dekády, počnúc rokom 1987, priniesli viacero pozitívnych zmien: do prevádzky bol uvedený nový komín vysoký 115 metrov s elektrostatickými odlučovačmi popolčeka s účinnosť až 99,8 %, vybudovala sa strednotlaková plynová prípojka umožňujúca úplnú plynofikáciu teplárne a na kotly K5 a K6 s práškovými kúreniskami boli nainštalované prídavné zapaľovacie a stabilizačné horáky na zemný plyn. V letnom období sa pri prevádzke kotlov pri nižších výkonoch začalo uprednostňovať spaľovanie zemného plynu pred uhlím.
Všetky spomínané zmeny sa udiali hlavne kvôli potrebe vyrábať tepelnú energiu ekologickým spôsobom. Snaha chrániť životné prostredie bola zavŕšená v roku 2005, keď sa zrealizovala výstavba drevoštiepkového kotla VESKO-B s výkonom 3,0MW a elektráreň začala využívať na výrobu tepla biomasu.